Limbach-história

Limbach-historia

LIMPACH – LIMPAK – LÍMPOCH – LIMBACH

zostavil Lubo Malatschek z Limbachu, www.weinbau-malatschek.sk

História & súčasnosť

Obdobie feudalizmu – príslušnosť územia, zeme Bozin, Bozen Pezinskému hradu.

Starý rodinný erb Hunt – Poznanovcov,
farebne upravený grófmi zo Sv. Jura a Pezinka
r. 1208 Bozen Bosing celé pezinské panstvo prešlo z vlastníctva Bratislavského hradu do vlastníctva TOMÁŠA z rodu HUNT- POZNANOVCOV, ktorý ako nitrianske knieža bol predkom grófov z PEZINKA a SV.JURA. Rod POZNANOVCOV vymrel v prvej polovici 16.storočia.
r. 1241-42 Po tatárskom vpáde pozýva BELO IV. na vyrabované územia Uhorska, vrátane Slovenska, nemeckých hostí “hospites”. Okrem práv a výsad pre všetkých pozvaných, dostávajú nemeckí vinohradníci práva, aké majú vinohradnícke mestečká v susednom Rakúsku. Od polovice 12.storočia do 15.storočia pribudlo na vtedajšie územie Slovenska toľko Nemcov, že tvorili jednu štvrtinu všetkého obyvateľstva.
r. 1245 Za zásluhy v boji získal komes KOZMA od BELU IV. do dedičnej držby zem BOZEN.
r. 1295 Vznikla listina medzi PAVLOM a KOZMOM, synmi grófa KOZMU z PEZINKA a Trnavčanmi a je to prvé písomné svedectvo o rozvinutom vinohradníctve. Obsahuje nemecké zvykové vinohradnícke právo, čo dokladá vplyv nemeckého etnika v pezinskom chotári od polovice 13.sroročia.
r. 1297 KOZMOV syn ACHILLES II. zomrel bezdetný, panstvo prechádza do rúk druhej vetvy rodu – ABRAHÁMA II. z JURA.
r. 1318 ABRAHÁM II. rozdelil JURSKÝ i PEZINSKÝ majetok medzi synov ŠEBUŠA a PETRA.
r. 1343 Podľa listiny Rábskej kapituly o vytýčení hraníc medzi pezinským a jurským panstvom sa uvádza dnešné územie LIMPACHU – LIMBACHU ako neosídlené pohraničie.
Do polovice 14.storočia spravoval gróf ŠEBUŠ pezinské majetky veľmi svedomito, vo veľkom podporoval lukratívne vinohradníctvo.
Do roku 1384 ho nasledovali jeho synovia JÁN I. a MIKULÁŠ I.

LIMPACH

Vznik osídlenia – Limbašský chotár

Prvé osídlenie Limbašského chotára medzi KREBSENBACHOM,(RAKAZPATAKOM- RAČÍM potokom) a potokom SAULAK zo Sumbergu.,,Horná,, banska dedina MHYR ( 1302- BACHAMIR?)

r. 1256 Dedina MHYR sa uvádza v listine ktorou kráľ potvrdil vlastníctvo zeme BOZIN grófom ACHILOVI a KOZMOVI zo Sv. JURA a PEZINKA.
r. 1343 V listine rábskej kapituly sa MHYR ako ,,terra Myr sive Nyr. Potok pretekajúci dedinou NYRPATAKA. V lesoch nad dnešným LIMBACHOM povyše LIMBAŠSKÉHO jazera v doline SLNEČNÉ ÚDOLIE okolo NYRPATAKA, ALTBACHU (Staromestského, Limbašského) potoka sa usídlili kráľovsky baníci ťažiaci v lokalite KORENNÝ vrch zlato a drahé kovy. Nájdené štajerské mince z rokov 1330- 1360 napovedajú o pôvode baníkov. Neskôr boli prizvaní drevorubači – HUNCOKARI s prizviskami Holzhacker- Hacker, Holzfäller (drevorubač, stínač) Geschwantner- Schwantner, Graus. Gebirgeleute- ;í ludia zo ŠTAJERSKA, horného RAKÚSKA a BAVORSKA popri baníkoch ťažili drevo a pálili uhlie ufektívnejším spôsobom ako doposial. Patrón uhliarov a tiaž najstaršieho kostola ,,spodnej,, dediny LIMPOCH je St. THEOBALD. Sezónna ťažba potrebovala v nížine svoju materiálnu základňu. Pár kilometrov pod MHYROM medzi troma potokmi vznikla dedina LIMPACH,LIMPOCH. Ťažba dreva novým spôsobom uvolnila piesčito-kamenisté kopce vinohradom a vinohradníkom.
r. 1699 Dedina ALTSTADT- O VAROS. Po útlme sa v roku 1773 v lokalite SLNEČNÉ ÚDOLIE pri Limbašskom banskom jezere na ALTBACHU (Limbašskom potoku) obnovyla ťažba zlata a drahých kovov. Nový baníci, nový názov MHYRU modernejšia ťažba prekrýva najstaršie osídlenie.
xaramenu bádanie Petra Wittgrubera

LIMPACH – LIMPAK -LÍMPOCH –

Následné osídlenie Limbašského chotára medzi KREBSENBACHOM (RAČÍM) a ALTBACHOM (LIMBAŠSKÝM POTOKOM). ,,Dolná,, dedina drevorubačsko-uhliarsko- vinohradnícka- LIMPACH pai POSIEN

Znak Limpachu Limbachu. Nápis: “Limpach pri Pezinku, ihličnatý strom (prinesený uhliarmi a drevorubačmi zo Štajerska, Bavorska) a tri potoky Limbachu:
Krebsenbach, Mülbach, Altbach.
V polovici 14.storočia majiteľ pezinského panstva – hradu gróf ŠEBUŠ z rodu HUNT-POZNANOVCOV alebo jeho synovia JÁN.I. a MIKULÁŠ I. osídlili LIMBACH nemeckými drevorubačmi, uhliarmi, vinohradníkmi. Tí priniesli svoj právny systém, nové technológie v remeslách i pestovateľstve, svoje kvalitné odrody vínnej révy i kultúru. Vďaka nemeckým vinohradníkom a remeselníkom získal Pezinok a tým i jeho okolie dôležité výsady – v roku 1376 právo mať trh a od Ferdinanda I. oslobodenie od mýtnych poplatkov.Nemci, ktorí boli na vyššom stupni hospodárskeho rozvoja, sociálneho poriadku, urbanizmu zakladajú a osídľujú malokarpatské vinohradnícke mestečká Bratislavu s jej terajšími časťami, Sv. Jur, Pezinok, Modru, Trnavu, dediny ako Grinava, LIMBACH, Cajla. Získavajú právo zakladať vino hrady a voliť si richtára.
r. 1390 Listina Leonarda de Pensanro potvrdzuje už vznik LIMBACHU ako dediny s farským starým kamenným kostolom sv. Theobalda (mal vežu a cintorín). Vyberanie mýta – cez dedinu viedla cesta na Záhorie.
r. 1425 Listina Pressburgskej kapituly o deľbe LIMBACHU medzi MIKULÁŠA II. a JURAJA I, pezinských grófov od roku 1384 do 1438, potvrdzuje nemecké obyvateľstvo na základe patrocínia kostola Sv.Teobalda a menného zoznamu poddaných. V roku 1475 riadili chod v LIMPACHU richtár Thomas SCHIRLING, Thomas PEHEM a Leonard VASCHANG. Zo 60 hospodárstiev v roku 1437 odovzdalo desiatok z vína len 17 vinohradníkov. (najviac Hensel SRAYNER a Michael KOBER) Ostatný pracovali v lesoch alebo v “hornom LIMBACHU”- MHYRE ako baníci. Značný rozvoj vinohradníctva nastal s vlnou evanjelikov z Dolného Rakúska, podunajska. (prinesené nové sorty révy vínnej do Malých Karpát.)
r. 1561 LIMBACH je ešte katolícky, ale už nemá vlastnú faru ako v stredoveku.
Koncom 16.storočia bol LIMBACH s dvoma mlynmi, 58 domami a 370 obyvateľmi rovnako veľký ako v roku 1425.
r. 1614 Prestavba katolíckeho kostola, avšak veriaci sú už väčšinou evanjelici.
Začiatkom 17.storočia nastal rozmach kolonizačného osídľovania až na 72 domov. Prevažovali vinohradnícke hospodárstva.
Od prvej polovice 17.storočia patril LIMBACH ako príslušenstvo Pezinskému hradu – PÁLFFYOVCOM.
r. 1752 Vznik “Obere Dorfende” – na hornom konci dediny vznikla dôležitá skupina domov s panským pivovarom a poschodovým domom s mlynom – dve mlynské kolesá a štyri mlynské kamene, kuriálny mlyn.
r. 1785 Vzrástol počet domov zo surových tehál na 100 neskôr 124 a počet Limbašanov na 670.

© Luboš Malatschek

Komentáre sú uzavreté.